Profesionálna fyzioterapia v Bratislave.Overené viac ako 2 700 klientami.
Ako to funguje
Zistíme príčinu tvojich problémov, všetko ti pokojne a ľudsky vysvetlíme - aký je tvoj problém a ako budeme postupovať ďalej.
Na základe vyšetrenia vieme zvoliť techniky, ktorými ti uľavíme od bolesti a následne vyberieme cvičenia, ktorými precvičíme presne tie oblasti, ktoré potrebuješ.
Neodstránime len tvoju bolesť, ale naučíme ťa, ako upravíš tvoje pohybové návyky tak, aby sa problém už nevrátil.
Čísla hovoria za nás
Komplexná starostlivosť o tvoje zdravie
Fyzioterapia a rehabilitácia je zameraná na odstránenie bolestí chrbtice, svalov či kĺbov. Pomáhame taktiež pacientom po operáciách a úrazoch.
Vstupným vyšetrením vieme zistiť, aká je príčina tvojho zdravotného problému a tým správne zacieliť a urýchliť liečbu. Je základom každej úspešne vedenej terapie.
Masáž je výbornou metódou, ako naše telo zrelaxovať a uvoľniť. Dopraj si priaznivé účinky masáže či už po náročnom dni v práci alebo športovom výkone.
Fyzioterapia pre deti je zameraná predovšetkým na včasné odhalenie možných zdravotných problémov s pohybovým aparátom.
Seklo ťa v krku alebo krížoch? Máš akútnu bolesť kĺbov, svalov? Rýchla pomoc od fyzioterapeuta a úľava od akútnej bolesti. Termín do 24 hodín!
Fyzioterapia v domácom prostredí je vhodná najmä pre klientov, ktorí predovšetkým kvôli ťažšiemu zdravotnému stavu nemôžu prísť k nám do ambulancie.
Ortopedické vložky na mieru v kombinácii s pravidelným cvičením sú overeným a tým najlepším riešením pri ochoreniach chodidiel.
Cvičenie s inhalovaním koncetrovaného 95% kyslíka. Terapia EWOT zásobí bunky kyslíkom, dôležitými živinami, protizápalovými látkami.
Prečítaj si skúsenosti ľudí, ktorým sme pomohli
Originálny darček pre každého, kto si zaslúži starostlivosť o svoje telo.
Spolupracujeme s overenými partnermi
Prečítaj si najnovšie články o zdraví a rehabilitácii
Každé dieťa so skoliózou potrebuje iný prístup – prečo? Skolióza patrí medzi najčastejšie odchýlky držania tela v detskom veku. Napriek tomu sa na ňu často pozeráme príliš zjednodušene - len ako na „krivý chrbát“. Tým však prehliadame, aké dôsledky môže mať nielen v detstve, ale aj v dospelosti, ak nie je riešená včas a správne. Skolióza je trojrozmerné zakrivenie chrbtice, pri ktorom nedochádza iba k vybočeniu chrbtice do strany, ale aj k rotácii stavcov a zmene postavenia hrudníka a panvy. Ide teda o komplexný problém, ktorý ovplyvňuje celkové nastavenie tela. Príčiny vzniku skoliózy môžu byť rôzne – podrobnejšie sú popísané v samostatnom článku „Skolióza“. Je veľmi dôležité pochopiť, že skolióza nie je len problém chrbtice, ale ovplyvňuje celý pohybový aparát dieťaťa. Každé dieťa so skoliózou je jedinečné a vyžaduje si individuálny terapeutický prístup. Ten by mal zohľadňovať nielen tvar a rozsah zakrivenia chrbtice, ale aj celkový vývin dieťaťa, jeho každodenné pohybové stereotypy, spôsob dýchania, športové a voľnočasové aktivity, ako aj celkový životný štýl. Kedy by mali rodičia spozornieť? Predškolský vek – obdobie v škôlke (3-6 rokov) Predškolský vek je často prehliadaným, no dôležitým obdobím pre vývin pohybového aparátu dieťaťa. Práve v tomto veku sa vytvárajú základné pohybové stereotypy, ktoré si dieťa prenáša do školského veku aj do dospelosti. Chrbtica je v tomto období veľmi tvárna, ale zároveň zraniteľná. Dieťa potrebuje rozmanitý a spontánny pohyb, prostredníctvom ktorého sa vyvíja jeho pohybový aparát aj nervový systém. Kľúčovú úlohu zohrávajú najmä pohyby ako lezenie a plazenie, hry na zemi, ktoré podporujú symetrickú spoluprácu oboch polovíc tela. Rovnako dôležité je časté striedanie polôh – prechod zo sedu do stoja, kľaku, drepu či polôh na štyroch. Tieto zmeny polôh umožňujú rovnomerné zaťažovanie chrbtice a bránia vzniku jednostranných pohybových stereotypov. Neoddeliteľnou súčasťou zdravého pohybového vývinu je aj voľný pohyb bez presných inštrukcií, pri ktorom dieťa objavuje vlastné možnosti pohybu, rozvíja svoju kreativitu a učí sa vnímať svoje telo v priestore. Práve tieto prirodzené pohybové vzorce podporujú symetrický vývin chrbtice, aktivujú hlboký stabilizačný systém a významne rozvíjajú koordinačné schopnosti detí. Ak sú tieto pohyby v predškolskom veku obmedzené, telo dieťaťa si začne vytvárať kompenzačné, často asymetrické pohybové stratégie, ktoré môžu neskôr prispieť k rozvoju skoliózy. Mladší školský vek - nástup do školy (6-11 rokov) Jedným z najrizikovejších období pre rozvoj skoliózy u detí je prechod zo škôlky do školy. V tomto období dochádza k výraznej zmene denného režimu dieťaťa, ktorá má zásadný vplyv na pohybový aparát a najmä na vyvíjajúcu sa chrbticu. Dieťa, ktoré bolo v prirodzenom pohybe v škôlke, teda liezlo, behalo, neustále menilo polohy a spontánne zapájalo celé telo, začína v škole tráviť podstatnú časť dňa v sede. V sede trávi niekoľko hodín denne, zostáva v statických polohách, ktoré nie sú pre dozrievajúcu chrbticu prospešné. Detský pohybový aparát pritom ešte nemá dostatočne vybudovanú stabilitu na dlhodobé udržiavanie správneho držania tela. K zvýšenej záťaži sa pridáva aj nosenie ťažkých školských tašiek, ktoré deti často nenosia správne, napríklad na jednom ramene, nízko spustené alebo nesprávne nastavené. Takéto zaťaženie môže podporovať nerovnomerné svalové napätie a negatívne ovplyvňovať postavenie hlavy, chrbtice, panvy aj ramenných pletencov. S nástupom do školy zároveň dochádza k poklesu spontánneho pohybu. Deti majú menej príležitostí na prirodzené pohybové aktivity, ako sú lezenie, beh, skákanie či rotácie trupu, ktoré sú pre zdravý vývin chrbtice a koordináciu nevyhnutné. Tento deficit pohybu býva často ešte viac prehĺbený zvýšeným časom stráveným pri telefónoch, počítačoch či televízoroch – či už sú využívané na školské povinnosti alebo ako používané v rámci voľného času. Typickým dôsledkom je predklon a predsun hlavy, zhrbený chrbát, vypuklé bruško a znížená aktivita hlbokého stabilizačného systému. V dnešnej dobe sa v tomto veku stretávame s bolesťami hlavy u detí. Detská chrbtica je v tomto období stále vo fáze rastu a tvarovania, a preto dlhodobé jednostranné a statické zaťaženie, v kombinácii s nedostatkom pohybu, môže výrazne ovplyvniť jej vývoj a prispieť k vzniku alebo progresii skoliózy. V neskoršom mladšom školskom veku dochádza k zrýchlenému rastu chrbtice, ktorý často prebieha rýchlejšie než je svalový a nervový systém schopný prispôsobiť sa tomuto rastu. Práve v tomto období sa skolióza môže prvýkrát výraznejšie prejaviť alebo sa začínajú zhoršovať už existujúce mierne zakrivenia. Dieťa často ešte nepociťuje bolesť, no môžu sa objaviť viditeľné asymetrie trupu, ramien alebo lopatiek, zhoršené držanie tela a rýchlejšia únava či bolesť pri sedení či pohybe. Starší školský vek (11-15 rokov) Starší školský vek, najmä obdobie puberty, predstavuje najkritickejšiu fázu pre progresiu skoliózy. Rýchly telesný rast a hormonálne zmeny spôsobujú, že chrbtica rastie často rýchlejšie, než sa dokáže svalový a nervový systém prispôsobiť, čo vytvára podmienky na zhoršovanie existujúcich zakrivení. V tomto veku sa skolióza už neprejavuje len zmenou držania tela, ale môže ovplyvňovať celkovú funkciu pohybového aparátu. Objavujú sa výraznejšie asymetrie trupu, rozdielna výška ramien alebo lopatiek, zhoršená stabilita, rozdielna dĺžka dolných končatín a častejšie aj únava či bolesti chrbta. Významnú úlohu zohráva aj životný štýl – dlhodobé sedenie, nedostatok prirodzeného pohybu a jednostranne zaťažujúce športy bez kompenzácie môžu podporovať svalové dysbalancie a progresiu skoliózy. V období puberty môže skolióza ovplyvňovať aj dýchanie a funkciu hrudníka, čo sa môže prejaviť zmenou dýchania a celkovou únavou. Okrem fyzických prejavov netreba podceňovať ani psychologický dopad, ktorý môže ovplyvniť sebavedomie dieťaťa. Práve preto je v staršom školskom veku kľúčové pravidelné sledovanie chrbtice a individuálne vedená fyzioterapia, ktorá zohľadňuje typ zakrivenia aj pohybové a dychové stereotypy dieťaťa. Adolescencia (15-18 rokov) V období adolescencie sa rast chrbtice postupne spomaľuje, no dôsledky skoliózy môžu pretrvávať, najmä ak nebola včas a správne podchytená. Zakrivenie sa síce už väčšinou nezhoršuje tak rýchlo, môže však ovplyvňovať držanie tela, pohybový komfort, svalovú rovnováhu a vznik bolestí chrbta. V tomto veku je dôležité zamerať sa na stabilizáciu chrbtice, správne pohybové návyky a prevenciu ťažkostí v dospelosti. Šport a skolióza u detí Šport je pre deti mimoriadne dôležitý pre ich zdravý vývin. Mali by sme mať však na pamäti, že nie každý šport automaticky „vyrovnáva“ telo a správne formuje. Jednostranne zaťažujúce športy, ako sú tenis, hokej, bedminton, ľukostrelba či rôzne tanečné disciplíny, môžu zvýrazňovať svalové dysbalancie, podporovať asymetrické držanie tela a v prípade už prítomnej skoliózy aj prehĺbiť existujúce zakrivenie. To však neznamená, že tieto športy zakazujeme robiť. Cielenou fyzioterapiou spolu vytvoríme individuálnu kompenzáciu pre dieťa, aby sa mohlo s radosťou venovať akémukoľvek športu. Princíp „rovnaké cviky pre všetkých“ nie je ideálnou cestou. Napríklad: Dve deti môžu mať na zobrazovacích vyšetreniach (RTG) podobný alebo rovnaký stupeň skoliózy, avšak ich telo môže fungovať úplne odlišne. Jedno dieťa môže mať napríklad aj nestabilnú panvu, rozdielnu dĺžku dolných končatín, plochonožie a druhé dieťa vpáčený hrudník a diastázu. Neexistuje jeden univerzálny cvik na skoliózu. Správna terapia musí vždy zohľadňovať typ a lokalizáciu zakrivenia, vek a fázu rastu dieťaťa, kvalitu dychu, koordináciu, vnímanie vlastného tela a celkový pohybový vývin. Ak sa skolióza nerieši alebo sa rieši nesprávne, môže mať v budúcnosti vplyv nielen na držanie tela, ale aj na dýchanie, postavenie panvy a dolných končatín, vznik bolestí chrbta, krku či hlavy, ako aj na únavu, koncentráciu a pohybové schopnosti v dospelosti. Naopak, včasná a správne vedená fyzioterapia dokáže spomaliť alebo zastaviť progresiu skoliózy, zlepšiť držanie tela a podporiť zdravý pohybový vývoj dieťaťa a zlepšiť kvalitu jeho života.
Bolesť nie je vždy to isté. Ako s ňou pracujeme vo fyzioterapii? „Bolí ma chrbát. Čo s tým?“ Na prvý pohľad jednoduchá otázka. Z pohľadu fyzioterapeuta však samotná informácia o tom, kde človeka bolí, často nestačí. Dvaja pacienti môžu prísť s bolesťou na úplne rovnakom mieste, no mechanizmus ich ťažkostí, funkčný problém aj vhodná terapia môžu byť rozdielne. Bolesť totiž nie je diagnóza. Je to komplexný vnem a ochranný mechanizmus organizmu, ktorý môže vznikať z rôznych príčin. Preto sa pri vyšetrení nepýtame iba „Kde vás to bolí?“, ale snažíme sa predovšetkým pochopiť „Prečo vás to bolí a čo vám bolesť nedovoľuje robiť?“ Akútna a chronická bolesť nie sú to isté Akútna bolesť má často pomerne jasnú súvislosť s poškodením alebo podráždením tkaniva. Typickým príkladom môže byť vyvrtnutý členok, natiahnutý sval, stav po operácii alebo čerstvé preťaženie pohybového aparátu. V takom prípade má bolesť dôležitú ochrannú funkciu. Upozorňuje nás, že daná oblasť momentálne nemusí byť pripravená na bežnú záťaž. Pri dlhodobej, chronickej bolesti je situácia zložitejšia. Intenzita bolesti už nemusí priamo zodpovedať rozsahu poškodenia tkaniva. Do celého procesu vstupuje nervový systém, predchádzajúce skúsenosti s bolesťou, dlhodobé obmedzenie pohybu, fyzická kondícia, spánok, stres, obavy z pohybu či celková tolerancia organizmu voči záťaži. To neznamená, že bolesť je „iba v hlave“. Bolesť je vždy reálna. Znamená to však, že bolesť a poškodenie tkaniva nie sú dve totožné veličiny. Aj preto môžeme vidieť ľudí s výraznými zmenami na RTG alebo MRI, ktorí majú minimálne ťažkosti, a naopak pacientov s výraznou bolesťou, ktorú nedokáže samotný zobrazovací nález dostatočne vysvetliť. Nie každá bolesť vzniká rovnakým spôsobom Vo fyzioterapii sa stretávame s viacerými mechanizmami bolesti. Pri nociceptívnej bolesti zohráva významnú úlohu podráždenie alebo poškodenie tkaniva. Môžeme sa s ňou stretnúť napríklad po úraze, operácii alebo pri niektorých preťaženiach pohybového aparátu. Neuropatická bolesť súvisí s poškodením alebo ochorením somatosenzorického nervového systému. Pacient ju môže opisovať ako pálenie, elektrizovanie či vystreľovanie a môžu ju sprevádzať zmeny citlivosti alebo ďalšie neurologické príznaky. Pri niektorých dlhodobých bolestivých stavoch môže byť významný aj nociplastický mechanizmus, pri ktorom dochádza k zmenenému spracovaniu bolesti bez toho, aby bolo možné ťažkosti dostatočne vysvetliť iba poškodením konkrétneho tkaniva alebo nervu. V praxi navyše nemusí ísť iba o jeden mechanizmus. U jedného človeka sa môžu rôzne mechanizmy bolesti kombinovať. A práve ich rozlíšenie môže zásadne ovplyvniť spôsob terapie. Svaly, fascie a trigger pointy Veľmi častým nálezom pri fyzioterapeutickom vyšetrení sú bolestivé a citlivé oblasti svalov, tradične označované ako myofasciálne trigger pointy. Ich presný mechanizmus a význam však dnes nepovažujeme za také jednoznačné, ako sa predpokladalo v minulosti. Citlivé miesto vo svale môže byť súčasťou problému, nemusí však automaticky predstavovať jeho príčinu. Manuálne ošetrenie takejto oblasti môže priniesť úľavu, znížiť citlivosť alebo dočasne zlepšiť pohyb. To je úplne legitímny a užitočný terapeutický efekt. Pre nás však terapia nekončí otázkou: „Dokážeme toto bolestivé miesto uvoľniť?“ Dôležitejšia je ďalšia otázka: „Prečo sa táto oblasť stala citlivou a čo môžeme ovplyvniť, aby sa problém opakovane nevracal?“ A práve tu sa dostávame k jednej z najdôležitejších úloh fyzioterapie. Fyzioterapia neopravuje iba miesto bolesti. Obnovuje funkciu. Pacient prirodzene prichádza na fyzioterapiu kvôli bolesti. Našou úlohou však nie je iba nájsť bolestivé miesto a pokúsiť sa ho „vypnúť“. Pri vyšetrení preto hodnotíme napríklad rozsah pohybu, svalovú silu, koordináciu, stabilitu, neurologické funkcie, pohybové stratégie, schopnosť tolerovať záťaž a predovšetkým činnosti, pri ktorých pacient svoje ťažkosti pociťuje. Nehľadáme pritom za každú cenu jednu štruktúru alebo jednu odchýlku, ktorú označíme za príčinu všetkých problémov. Asymetria, obmedzený pohyb, nižšia svalová sila alebo odlišná pohybová stratégia ešte automaticky neznamenajú, že sme našli príčinu bolesti. Naším cieľom je posúdiť, ktoré nálezy sú pre konkrétneho človeka relevantné a ktoré z nich dokážeme terapiou zmysluplne ovplyvniť. Predstavme si napríklad človeka, ktorého pri behu bolí koleno. Riešením nemusí byť iba manuálne ošetrenie kolena alebo svalov v jeho okolí. Pri vyšetrení môžeme zistiť nedostatočnú silu či kapacitu určitých svalových skupín, problém s toleranciou aktuálnej tréningovej záťaže, obmedzenie pohyblivosti alebo pohybovú stratégiu, ktorú je možné zmeniť. Následná terapia sa potom nesústredí iba na miesto bolesti. Snažíme sa zvýšiť schopnosť organizmu zvládnuť činnosť, pri ktorej problém vzniká. A to je zásadný rozdiel. Manuálna terapia alebo cvičenie? Často oboje. Niekedy sa tieto dva prístupy zbytočne stavajú proti sebe. Manuálna terapia môže byť veľmi užitočným nástrojom. Môže zmierniť bolesť, znížiť pocit stuhnutosti, zlepšiť rozsah pohybu alebo jednoducho vytvoriť podmienky na to, aby sa pacient dokázal komfortnejšie hýbať. Tento efekt však môžeme následne využiť. Ak po manuálnej terapii získame lepší rozsah pohybu alebo nižšiu bolestivosť, vzniká vhodný priestor na aktívnu terapiu – pohyb, cvičenie, rozvoj sily, koordinácie a postupné zvyšovanie záťaže. Preto manuálnu terapiu nevnímame ako „napravenie“ jednej pokazenej štruktúry, ale ako jeden z nástrojov, ktorým môžeme ovplyvniť symptómy a podporiť návrat funkcie. Dlhodobým cieľom totiž nie je vytvoriť závislosť pacienta od pravidelného ošetrovania. Naopak – chceme, aby jeho pohybový systém postupne dokázal zvládať požiadavky bežného života, práce alebo športu. Môžem cvičiť, keď ma to bolí? Toto je jedna z najčastejších otázok, ktoré od pacientov dostávame. A odpoveď znie: záleží od konkrétneho problému. Bolesť pri pohybe automaticky neznamená, že si človek daným pohybom poškodzuje tkanivo. Najmä pri dlhodobých muskuloskeletálnych problémoch môže byť určitá miera kontrolovanej bolesti alebo diskomfortu počas cvičenia akceptovateľná. V niektorých situáciách je postupné vystavovanie organizmu pohybu a záťaži dokonca dôležitou súčasťou návratu k normálnej funkcii. To však neznamená, že máme bolesť ignorovať. Sledujeme jej intenzitu, charakter, reakciu počas cvičenia, ale aj to, čo sa deje niekoľko hodín po ňom alebo nasledujúci deň. Podľa tejto reakcie vieme záťaž postupne upravovať. Pri čerstvom úraze, pooperačnom stave alebo určitých špecifických diagnózach samozrejme môžu platiť úplne iné pravidlá. Preto univerzálne odporúčanie „cez bolesť nikdy necvičte“ nie je správne. Rovnako nesprávne by však bolo tvrdenie, že cez bolesť treba cvičiť vždy. A čo lieky proti bolesti? Lieky majú v manažmente bolesti svoje miesto a fyzioterapia s farmakologickou liečbou nie sú konkurenti. Pri akútnej intenzívnej bolesti, po operácii alebo pri niektorých zápalových stavoch môže vhodne nastavená analgetická liečba pacientovi umožniť lepšie spať, fungovať a v neposlednom rade sa začať primerane pohybovať. Pri neuropatickej bolesti sa navyše môžu používať iné skupiny liekov než pri bežnej muskuloskeletálnej bolesti. O vhodnosti a konkrétnom type farmakologickej liečby rozhoduje lekár. Pri dlhodobých muskuloskeletálnych problémoch však samotné tlmenie bolesti často nedokáže ovplyvniť všetky faktory, ktoré ťažkosti udržiavajú. Analgetikum nezvýši svalovú silu, neobnoví stratenú pohyblivosť, nezlepší fyzickú kondíciu ani postupne nevráti organizmu schopnosť tolerovať záťaž. Lieky preto môžu byť v správnej situácii veľmi užitočným nástrojom. Dôležité je vedieť, čo od nich v konkrétnom prípade očakávame a akú úlohu majú v celkovom liečebnom pláne. Menej bolesti je dobré. Viac funkcie je ešte dôležitejšie. Pacient prirodzene prichádza na fyzioterapiu s cieľom zbaviť sa bolesti. A zníženie bolesti je samozrejme jedným z našich cieľov. Nie je však jediným. Ak človek opäť dokáže bez obáv chodiť, pracovať, zdvihnúť svoje dieťa, prejsť päť kilometrov, vrátiť sa do posilňovne alebo znovu behať, jeho stav sa objektívne zlepšuje – niekedy ešte skôr, než bolesť úplne zmizne. Preto sa pri fyzioterapii nesnažíme iba odpovedať na otázku: „Ako odstránime bolesť?“ Rovnako dôležitá je pre nás otázka: „Čo potrebujeme zmeniť, aby sa tento človek dokázal opäť normálne hýbať a robiť to, čo potrebuje alebo chce robiť?“ Pretože práve návrat funkcie, pohybu a schopnosti zvládať záťaž je často cestou, ktorá vedie aj k postupnému zníženiu bolesti.
Stuhnutý krk, tlak medzi lopatkami, bolesť hlavy alebo pocit „ťažkej hlavy“ sú dnes extrémne časté. Mnohí ľudia predpokladajú, že za tým je len zlé držanie tela alebo dlhé sedenie pri počítači. Realita je však širšia: krčná chrbtica je jednou z najcitlivejších oblastí na stres. V tomto článku vysvetlíme: prečo stres ovplyvňuje svaly a nervy v okolí krku, aké mechanizmy spôsobujú stuhnutosť, čo všetko je v hre (dýchanie, emócie, držanie tela), a čo s tým môžete urobiť doma alebo na terapii. Prečo práve krčná chrbtica reaguje na stres tak rýchlo? Krk je prepojený s tromi hlavnými systémami: Svalovo-šľachový systém – veľmi jemné svaly okolo krku reagujú aj na malé zmeny napätia. Nervový systém – v oblasti krku sa nachádza hustá sieť nervov a receptorov. Autonómny nervový systém – najmä sympatikus, ktorý aktivujeme pri strese. Keď sa tieto systémy zapnú naraz (ako pri psychickej záťaži), výsledkom je: zvýšené napätie, tuhosť, precitlivenosť, obmedzená hybnosť hlavy. Toto nie je „vzdušná teória“, ale realita, ktorú vidíme v ambulancii u desiatok klientov každý mesiac. Svaly reagujú na stres reflexným stiahnutím Mozog má primitívny ochranný mechanizmus: 👉 „Ak je stres – stiahni sa.“ To, čo sa kedysi využívalo pri prežití (boj alebo útek), dnes prebieha: pri e-mailoch, pri termínoch, pri šéfoch, pri napätí doma. Najviac sa aktivujú svaly: horný trapéz, zdvíhač lopatky, krčné extenzory, svaly pozdĺž šije svaly prednej časti krku. Keď sa stiahnu, ramená sa zdvihnú, hlava sa posunie dopredu a vzniká pocit: „Krk neviem otočiť, je tuhý.“ Toto napätie môže trvať hodiny alebo dni. Plytké (stresové) dýchanie preťažuje krčné svaly Stres spôsobuje, že dýchame: rýchlejšie, plytkejšie, viac do hornej časti hrudníka. To znamená, že namiesto bránice robia dýchanie svaly, ktoré majú plniť iné funkcie: horné časti trapézu scaleny (krčné svaly) sternocleidomastoideus zdvíhač lopatky Tieto svaly sa rýchlo preťažia → vzniká typický pocit: 👉 „Napätie až pod lebkou.“ 👉 „Bolesť, ktorá vystreľuje do hlavy.“ 👉 „Pocit zvierania alebo pálenia v ramenách.“ Toto je aj dôvod, prečo mnoho klientov pociťuje bolesti hlavy pri strese. Kombinácia stresu a dlhého sedenia je najhoršia Sedenie samo o sebe ešte neznamená problém. Problémom je ako sedíme, keď sme v strese. Keď je človek: ponorený do práce, unavený, pod tlakom, automaticky zaujme polohu: ramená dopredu, hlava vpred, chrbát oblý, brucho stiahnuté, dýchanie povrchné. To vytvára tzv.: predsunuté držanie hlavy (každý 1 cm dopredu = až 2× väčšia záťaž pre svaly krčnej oblasti) Toto držanie tela je najčastejšou príčinou: bolestí krku, stuhnutosti, bolestí medzi lopatkami, „ťahania“ do ramien, napätia v šiji. Stres zvyšuje citlivosť nervového systému Pri dlhodobom strese je nervový systém: reaktívnejší, citlivejší, rýchlejšie vníma bolesť. To znamená, že aj malé dráždenie (napr. otočenie hlavy, zlé sedenie alebo studený prievan) môže spôsobiť väčšiu bolesť, než by bolo normálne. Tento jav sa nazýva: centrálna senzitivita (odborný pojem, ktorý klientom často vysvetľujeme) Ako uľaviť krčnej chrbtici, keď sme v strese? Tu je niekoľko jednoduchých, ale mimoriadne účinných odporúčaní: Spomaliť a prehĺbiť dýchanie (ideálne 1 minúta) Skúste: Nádych nosom 4 sekundy → výdych 6 sekúnd Stačí minúta a mozog prepne z režimu „stres“ do režimu „uvoľnenie“. Je totiž dokázané, že nemôžete byť v strese, keď máte hlboké dýchanie. A naopak, nemôžete z hlboka dýchať, keď ste v strese. Je to len o tom, aký povel dostane náš mozog. Pridajte ľahké cvičenie kedykoľvek počas dňa Môžete si krčnú chrbticu ľahko ponaťahovať, precvičiť základné pohyby ako predklon, záklon, úklony či rotácie. Tiež je vhodné zaradiť aj odporové / silové cvičenie, kedy hlavou tlačíte do určitých smerov proti rukám - ide o ľahké izometrické cvičenie krčných svalov. Krátka zmena polohy pri práci Každých 40–60 minút: zdvihnúť sa, zmeniť polohu, poprechádzať sa 30 sekúnd. Krk nemá rád statiku. Odborné vyšetrenie fyzioterapeutom Ak sa napätie opakuje: treba zistiť, ktoré svaly sú preťažené, či je problém mechanický alebo stresový, ako reagujú nervy či je potrebné uvoľnenie, mobilizácia alebo cvičenie. Fyzioterapia vie veľmi rýchlo pomôcť najmä pri: chronickom napätí krku bolestiach lopatiek bolestiach hlavy zo stresu blokádach krčnej chrbtice bolestiach medzi lopatkami Kedy vyhľadať odborníka? Určite odporúčame objednať sa, ak: bolesť trvá dlhšie ako 7–10 dní, máte obmedzený pohyb hlavy, bolesť vystreľuje do ramena alebo ruky, sedenie pri práci výrazne zhoršuje stav, máte časté tenzné bolesti hlavy. Včasná diagnostika dokáže ušetriť veľa nepríjemností. Krčná chrbtica je na stres mimoriadne citlivá. Ak sa pridá dlhé sedenie, nevhodné dýchanie či predsunuté držanie hlavy, vzniká napätie, ktoré pozná väčšina ľudí. Dobrá správa je, že s kombináciou: správnych návykov, jemného cvičenia, a odbornej fyzioterapie sa dá krk uvoľniť a udržať v oveľa lepšej kondícii. Ak potrebujete pomôcť, radi vás uvidíme v našej ambulancii 😊
Rezervuj si termín online alebo nám zavolaj. Radi ti pomôžeme.
